Tak ako tvrdohlavo milujem aj nenávidím.
Skôr ako spočítam tvoje bozky
vyhodím na ulicu všetky krásne spomienky.
Tam zostarnú,
zošedivejú,
rozpadnú sa na prach.
Ty už budeš dávno mŕtvy
a v mojej duši bude hniezdiť kŕdeľ bielych vrán.
Zatvorím oči
a rozsypem ťa do veršov svojich básní.
Pribijem ťa na kríž,
mocnejšie rozrazím tvoj bok
a nechám ťa piť ocot.
Až kým zas ja nebudem slobodná!!!