Inventúra

V nebeských výšinách postavím si dom.

Steny bude mať z kameňa a voňať bude snom.

V záhrade zasadím vlastné básne.

Denne budem ich slovami zalievať

až kým jazva v mojej duši nevyhasne.

Prestanem sa modliť,

upratovať a piecť koláče,

ktoré majú z maslového krému čiapky.

Prestanem korále na stuhy navliekať,

do šiat sa obliekať,

rúžovať si pery.

Zhasínam nočné lampy,

inventúra v duši,

predávam múzu,

modlitby,

úctu,

strach,

poviedku o tebe,

pušný prach a zopár tvojich košelí.

Kráľovstvo za kôňa a tiež zabudnutie!

Osamelé ruže vo váze,

pohár plný vína,

tŕňová koruna,

sandále a treskúca zima.

Tak končia básnici, ktorí naivne uverili,

že život sú verše o láske,

višne v čokoláde,

cigareta po sexe,

knižnica bez tragédií.